Vlhkosť vzduchu a tvorba plesní v obytnom priestore

Príjemná klíma v miestnosti je nevyhnutným predpokladom k tomu, aby sme sa doma cítili dobre. Na kvalitu klímy v obytných priestoroch má vplyv predovšetkým vlhkosť. Všeobecne je za vhodnú a zdravú klímu považovaná vlhkosť vzduchu medzi 40 % a 65 %. Relatívna vlhkosť závisí z veľkej časti na nasledujúcich faktoroch:

  • Každodennej činnosti v domácnosti
  • Kúpaní a sprchovaní, vlhkosť prirodzene produkovaná ľuďmi, zvieratami a rastlinami
  • Vplyv teploty a počasia

Správna klíma v miestnosti je ale nevyhnutnosťou aj z hľadiska zdravia a zachovania dobrého stavu stavebných materiálov v obytnom priestore. Zaistením vhodnej klímy v miestnosti možno účinne zabrániť tvorbe plesní na chladných miestach obvodových stien alebo vo vlhkých priestoroch. Na zabránenie tvorby plesní je nevyhnutné udržať vlhkosť vzduchu pomocou vetrania prispôsobeného možnostiam stavby, na úrovni prijateľnej pre človeka aj budovu.

Vzťah teploty, vlhkosti a tvorby plesní

Miera vlhkosti obsiahnutá v jednom štvorcovom metre vzduchu sa mení v závislosti na teplote. Teplý vzduch dokáže viazať viac vlhkosti ako studený. Pri izbovej teplote 20°C a relatívnej vlhkosti 60 % obsahuje jeden štvorcový meter izbového vzduchu 10 g vody. Pokiaľ izbová teplota klesne na 8°C, klesne miera vlhkosti na polovicu. Prebytočných 50 % vlhkosti sa väčšinou vyzráža v podobe kondenzačnej vody na chladnejších stenách. Na týchto miestach sa potom zvyšuje riziko tvorby plesní.

Rosný bod a kritická teplota pre plesne

Pokiaľ relatívna vlhkosť vzduchu dosiahne limit 100 %, bude sa prebytočná vlhkosť vzduchu zrážať v podobe kondenzačnej vody. Teplota, pri ktorej dochádza ku zrážaniu kondenzačnej vody, sa nazýva rosný bod. Pretože relatívna vlhkosť vzduchu závisí na jeho teplote, mení sa zodpovedajúcim spôsobom aj rosný bod. Napríklad pri izbovej teplote 20°C a relatívnej vlhkosti 50 % je rosný bod 9,3 °C.
Dnes vieme, že plesne môžu vznikať už pri vlhkosti 80 %. To znamená, že sa vo vyššie uvedenom príklade môžu tvoriť plesne pri povrchovej teplote stien 12,6°C alebo menšej – vrátane rohov a výklenkov.

Rosenie okien

Vodná para sa kondenzuje najviac na najchladnejších miestach v miestnosti. Aj keď sa dnes používajú okná s tepelne izolovanými sklami, stále nie sú na úrovni izolovaného muriva. Preto sa spravidla prvé rosia okná (zráža sa vodná para). Tento fakt je všeobecne známy, preto sa radiátory umiestňujú pod okná. Teplý vzduch z topného telesa stúpa hore a ohrieva okno, čím zabraňuje zrážaniu vodnej pary na okne.

  • rosy na okne z vnútornej strany sa zbavíte vetraním alebo zvýšením teploty v miestnosti. Sú dva spôsoby. Buď je to dlhodobé mikrovetranie – cez štrbinu medzi rámom a krídlom, alebo nárazové vetranie, keď otvoríte okno dokorán. Výhodnejšie vetranie, aj z hľadiska šetrenia energiou, je nárazové vetranie cez dokorán otvorené okná. Tento spôsob vetrania je potrebné opakovať viackrát za deň.
  • Výnimočne sa môže objaviť voda na vonkajšej strane okna. Sklo sa ochladzuje viac ako je teplota okolia a nie je ohrievané z vnútra budovy. Je to znakom vynikajúcej tepelno-izolačnej vlastnosti okna.
  • Ak sa vytvára rosa vnútri v okne (medzi tabuľami skla) je to chyba výrobku – okno nie je vzduchotesné. Reklamujte ho.

Kvôli moderným štandardom v stavebníctve a rastúcim požiadavkám na energetickú účinnosť nových stavieb je téma ventilácie obytného priestoru stále dôležitejšia. Jednotlivé štátne normy predpisujú pre novostavby alebo kompletné rekonštrukcie vytvorenie koncepcie vetrania tak, aby bola zaistená minimálna výmena vzduchu.